V dňoch 14. – 15. apríla 2026 sa konal už štvrtý ročník konferencie „Fórum pre smart agendu“, vlajkového podujatia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v oblasti inteligentných riešení. Podujatie otvoril štátny tajomník MIRRI SR Richard Maraček. V úvode konferencie privítal vzácnu delegáciu hostí z Českej republiky, ktorú viedol veľvyslanec ČR Rudolf Jindrák spolu so zástupcami Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a Ministerstva pre miestny rozvoj ČR. Ich účasť je potvrdením dlhodobých nadštandardných vzťahov a úzkej spolupráce našich krajín v oblasti modernizácie regiónov a smart inovácií. Za náš útvar predniesol hosťom slávnostný príhovor generálny riaditeľ sekcie inovácií a strategického rozvoja Mário Gogora.
Organizačný tím zo sekcie inovácií a strategického rozvoja pripravil pre viac ako 150 účastníkov zo samospráv, súkromného sektora a akademickej obce bohatý program. Jeho súčasťou boli odborné prednášky, štyri kľúčové panelové diskusie, prezentácie inovatívnych firiem v stánkoch, ako aj priestor pre networking a zdieľanie dobrej praxe. Významným bodom programu boli aj prezentácie spoločných aktivít a inovatívnych projektov v spolupráci so Smart Cities Klubom a Slovak Smart City Clustrom.
Konferencia opäť vytvorila priestor pre prepojenie aktérov, ktorých spája spoločná ambícia: budovať inteligentné, dátovo podložené a inovačne riadené regióny. Kľúčovými témami diskusií boli: Digitálne dvojčatá, digitalizácia a spolupráca so štátom, Umelá inteligencia (AI) v službách štátu a Agilné pilotovanie a living laby.
Prvý deň konferencie (14. apríl): Strategické vízie a dáta
Prvý deň bol venovaný systémovým otázkam digitalizácie a spolupráce štátu so samosprávami. Program otvorili tri kľúčové panelové diskusie zamerané na:
- Potenciál digitálnych dvojčiat ako katalyzátorov zmeny v mestách a krajoch.
- Zhodnotenie doterajšej spolupráce štátnej správy a územnej samosprávy.
- Využitie umelej inteligencie (AI) v službách štátu a jej transformáciu z digitálnych plánov do reality.
Okrem diskusií odzneli odborné prezentácie k praktickej implementácii dátovej agendy (výzva 619), možnostiam financovania rozvoja miest cez programy URBACT a EUI, a predstaveniu európskej digitálnej infraštruktúry v rámci konzorcia CitiVERSE.
Druhý deň konferencie (15. apríl): Inovácie v praxi a agilné testovanie
Druhý deň sa sústredil na praktické testovanie inovatívnych riešení v reálnom prostredí. Kľúčovými bodmi programu boli:
- Predstavenie metodiky PilotInnCities pre krátkodobé testovanie inovácií v mestách.
- Prezentácia konkrétnych pilotných projektov realizovaných v slovenských a českých mestách a obciach.
- Panelová diskusia o agilnom pilotovaní a podpore tvorby „living labs“ (živých laboratórií) v samosprávach.
Súčasťou podujatia bola aj výstava inovatívnych riešení v prezentačných stánkoch firiem a networking zameraný na nadväzovanie nových partnerstiev.
Panelové diskusie:
Digitálne mesto vs. Digitálny kraj: Je digitálne dvojča katalyzátorom zmeny?
Úvodnou panelovou diskusiou Fóra pre Smart agendu 2026 bola téma digitálnych dvojčiat a ich úlohy pri transformácii slovenských regiónov.
Od dátových základov k simuláciám
Hoci diskusia potvrdila, že väčšina samospráv sa stále nachádza vo fáze budovania základov, panelisti sa zhodli, že digitálne dvojča nie je izolovaným projektom. Ide o prirodzené pokračovanie existujúcich dátových aktivít.
- Banskobystrický kraj stavia na koncepte open data a pripravuje modulárne riešenia pre energetiku a správu budov.
- Košice postupujú podľa jasnej roadmapy digitalizácie s cieľom plnej implementácie digitálneho dvojčaťa do roku 2030, pričom už dnes využívajú stovky geopriestorových vrstiev pre smart dopravu či pasportizáciu zelene.
- Žilina sa zameriava na investície do senzoriky a zberu dát, pričom ich ambíciou je využívať pokročilé simulácie pre prediktívne rozhodovanie.
Pridaná hodnota a praktické využitie
Digitálne dvojča má potenciál zásadne zmeniť riadenie územia tým, že umožňuje simulovať rôzne scenáre a vopred pochopiť dopady plánovaných opatrení. Tento nástroj prináša najvyššiu hodnotu pri komplexných rozhodnutiach vyžadujúcich koordináciu viacerých aktérov, napríklad pri plánovaní investícií, riadení dopravy a zvyšovaní celkovej kvality života obyvateľov.
Bariéry a výzvy: Dáta a ľudia
Napriek optimizmu diskusia otvorene pomenovala kritické miesta, ktoré bránia rýchlejšiemu pokroku:
Dátová fragmentácia:
- Problémom zostáva duplicita dát, chýbajúce štandardy, jednotné dátové modely a existencia „izolovaných ostrovov“ informácií v rámci organizácií.
Nedostatok expertov:
- Samosprávy čelia akútnemu nedostatku dátových analytikov a špecialistov, ktorých nedokážu preplatiť v konkurencii so súkromným sektorom.
- Procesy: Úspech technológie závisí od jasne definovaných zodpovedností a schopnosti pretaviť digitálne výstupy do reálnych politických rozhodnutí.
Záver diskusie priniesol optimistický konsenzus: Digitálne dvojča je aplikovateľné aj v menších samosprávach. Jeho skutočný prínos však nie je v technológii samotnej, ale v systematickom prístupe, interoperabilite a harmonizácii dát, ľudí a rozhodovacích procesov.
Kam sme sa posunuli a čo nás čaká v spolupráci štátu a samospráv ?
Diskusia sa zamerala na digitalizáciu územného plánovania, prepojiteľnosť dát medzi štátom a samosprávami a potrebu spoločnej stratégie rozvoja digitálnych plánovacích nástrojov. Účastníci sa zhodli, že prechádzame obdobím zásadnej zmeny, kde rozhodujúcim faktorom už nie je technológia, ale koordinácia, manažment a schopnosť rýchlej implementácie.
Hlavné zistenia
- Digitalizácia územného plánovania: Je kľúčovým cieľom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Prechod z tlačených plánov na digitálne systémy má zásadne zrýchliť plánovacie procesy a zvýšiť transparentnosť.
- Reálne prínosy: Samosprávy preukázali hmatateľné výsledky – úspora energie okolo 30 %, viac ako 300 000 € úspor a 1 000 000 € dodatočných príjmov z efektívnej správy majetku a daní.
- Hlavné bariéry: Neprepojiteľné registre, technické limity starých systémov, nejasná legislatíva v oblasti dát a kyberbezpečnosti a chýbajúci „digitálny manažér“ pre koordináciu naprieč inštitúciami.
- Navrhované riešenia: Digitálne územné plány, centralizované rozhrania (napr. portál výstavby), pilotné projekty, silnejšia koordinácia a zásadná zmena myslenia s dôrazom na zdieľanie dát.
Záver
Slovensko potrebuje jednotný digitálny rámec územného plánovania, ktorý umožní zdieľanie dát medzi úrovňami verejnej správy. Kľúčové je využiť existujúcu pripravenosť samospráv, odstrániť technické prekážky a nastaviť dlhodobý cieľ, ktorý pretrvá politické cykly.
AI v službách štátu – od digitálnych plánov k inteligentnej realite
Diskusia sa zamerala na podmienky úspešného využitia umelej inteligencie vo verejnej správe. Odborníci sa zhodli, že základom je poriadok v dátach, spolupráca medzi sektormi a rozumné pilotovanie konkrétnych prípadov použitia.
Kľúčové oblasti nasadenia
Panelisti označili za vhodný začiatok pilotné projekty s nízkou senzitivitou údajov:
- Interakcia s občanom: Chatboty a voiceboty v kontaktných centrách.
- Efektivita: Automatizácia opakovaných procesov a analytické projekty.
- Dôvera a bezpečnosť: Dátová ochrana, transparentnosť rozhodovania AI a auditovateľnosť sú základom pre dôveru občanov. Pravidlá musia byť v súlade s európskou reguláciou, no nesmú brzdiť inovácie.
Záver
Pre úspešné zavádzanie AI je nevyhnutné:
- Zlepšiť dátovú kvalitu a interoperabilitu ešte pred technickým nasadením.
- Pilotovať malé, rýchle projekty s merateľnými výsledkami (KPI a cost-benefit analýza).
- Budovať kompetencie a dôveru cez vzdelávanie a transparentnosť.
Agilné pilotovanie a living labs: Ako testovať inovácie v samosprávach
Panel potvrdil, že agilné pilotovanie a koncept living labs predstavujú efektívnejšie nástroje na systematické zavádzanie inovácií. Tento prístup umožňuje testovať moderné riešenia s minimalizáciou investičných rizík.
Rýchlosť a overenie v reálnom prostredí
Hlavnou devízou agilných pilotov je ich časová ohraničenosť (zvyčajne 3 až 6 mesiacov), čo prináša:
- Rýchlu validáciu: Overenie funkčnosti priamo v prostredí samosprávy.
- Identifikáciu chýb: Odhalenie nedostatkov pred plošným nasadením.
- Adaptáciu: Možnosť prispôsobiť produkt potrebám občanov či úradu.
Spolupráca a bariéry
Úspech inovácií stojí na participatívnom prístupe (samospráva, dodávatelia riešení, akademický sektor, občania). Skúsenosti ukazujú, že pre menšie obce je rozhodujúca najmä jednoduchosť a jasný prínos. Medzi hlavné bariéry patria legislatívne obmedzenia v závislosti od druhu riešenia, kapacitné limity samospráv a potreba zmeny organizačnej kultúry („právo na chybu“).
Záver: Od pilotov k udržateľným riešeniam
Pre dosiahnutie výsledkov panelisti odporúčajú:
- Začínať s menšími, jasne definovanými projektmi.
- Určiť na strane samosprávy konkrétnu zodpovednú osobu (projektového lídra).
- Aktívne zapájať univerzity a najmä univerzitné vedecké parky ako partnerov pre výskum, vývoj a technologický transfer.
- Klásť dôraz na transparentnosť výberu riešenia a systematické meranie prínosov.
Skutočný prínos spočíva v schopnosti škálovať overené riešenia a budovať trvalé partnerstvá, ktoré zvyšujú kvalitu života v území.
Konferencia tak ponúkla unikátnu príležitosť pre predstaviteľov územnej samosprávy, štátnej správy, súkromného sektora, akademickej obce či záujmových združení sumarizovať súčasný stav vývoja smart agendy a analyzovať najbližšie výzvy, ktoré všetkých spomenutých stakeholderov čakajú v najbližšej budúcnosti.
Jednotlivé prezentácie sú dostupné TU.
Ešte raz srdečne ďakujeme všetkým účastníkom, panelistom a prezentujúcim za ich aktívnu participáciu na našej konferencii a veríme, že sa spoločne budeme môcť stretnúť na ďalšom ročníku Fóra pre smart agendu, ktorý plánujeme realizovať aj počas roka 2027.