Hľadanie udržateľnejších inovatívnych riešení a znižovanie potreby fosílnych palív v stavebníctve je teraz aktuálne viac ako kedykoľvek predtým. A nielen to, solidarita, medziľudské vzťahy a hľadanie sociálnej udržateľnosti a inklúzie je čoraz dôležitejšie pre našu spoločnosť a demokraciu. Podujatie sa stalo zdrojom zaujímavých informácií, príkladov zo sveta a inšpiratívnych názorov od top architektov, progresívnych developerov aj expertov na urbanizmus a krajinárstvo.
13. apríla sa v Novej Cvernovke v Bratislave konal už 4. ročník konferencie “Budovy A0 – konferencia trochu inak…”, ktorá sa zaoberá vplyvom architektúry na životné prostredie a klimatickú krízu. Inštitút pre pasívne domy v spolupráci so Slovenskou komorou architektov a platformou Manifest2020 organizoval toto podujatie v rámci projektu ClimArchiNet v spolupráci s Európskou klimatickou iniciatívou, EUKI. Organizátori a Inštitút pre pasívne domy pre tento ročník vybrali motto NASPÄŤ K HODNOTÁM. Inšpiráciou sa stal Nový európsky Bauhaus (NEB), kultúrny projekt Európskej komisie, ktorý je súčasťou európskej Zelenej dohody a hlási sa k hodnotám udržateľnosti, krásy a inklúzie. Rečníčky a rečníci na inšpiratívnych projektoch ukázali, ako sa jeho hodnoty už teraz zhmotňujú v praxi.
Konferencia A0 však nezostala len v mierke budov, posledný blok bol venovaný tvorbe udržateľných štvrtí. Mestské plánovanie môže byť cesta k energetickej nezávislosti pod taktovkou kvalitnej architektúry a prepracovaných energetických konceptov. S ohľadom na hustotu, participáciu a sociálnu štruktúru mesta vznikajú v Európe pilotné štvrte ako ÉcoQuartier Clichy-Batignolles v Paríži, alebo Seestadt Aspern vo Viedni. Ako prebieha spolupráca mesta, developerov a architektov?
Proces výstavby ÉcoQuartier Clichy-Batignolles na mieste brownfieldu s rozlohou 54 hektárov predstavila Catherine Centlivre z Paris & Métropole aménagement. Ich metóda je založená na zahusťovaní urbánneho prostredia, udržateľnosti a spoluzodpovednosti. Zapojila profesionálov a obyvateľov do 20-ročného mestského dobrodružstva, o ktoré sa teraz usilujú nové projekty ako Saint Vincent de Paul alebo Chapelle Charbon.
Štvrť Clichy Batignolles sa nachádza v 17. obvode na severovýchode Paríža, pričom vzniká na 54 hektároch na bývalom železničnom koľajisku, okolo parku Martina Luthera Kinga, jedného z najväčších v Paríži. Architektúra budov maximalizuje výhody parku a možnosti stavať bytové domy vysoké až 50 metrov. V severnej časti štvrte sa symbolicky čnie budova súdneho dvora s výškou 160 metrov od Renza Piana. Jednotlivé projekty predstavujú zaujímavý mix architektonického prístupu a dajú sa medzi nimi nájsť aj ďalšie zvučné mená ako Odile Decq, Querkraft Architekten, Karawitz, Chartier-Dalix a ďalší. Ekologická štvrť Clichy-Batignolles je modelom udržateľného rozvoja miest, projekt sa začal realizovať v roku 2002. Realizuje ambiciózne ciele mesta z hľadiska funkčnej a sociálnej rozmanitosti, energetickej hospodárnosti, znižovania úrovne skleníkových plynov, biodiverzity a hospodárenia s vodou. Realizuje plány Paríža nielen v oblasti klímy, ale aj politiky bývania pre všetkých, obmedzuje využívanie osobných aj nákladných áut a súčasne zabezpečuje hlavné mestské funkcie.
Ekoštvrť sa zameriava na uhlíkovú neutralitu kombináciou úspory energie a obnoviteľnej energie. Všetky budovy musia spĺňať kritériá pasívneho štandardu, k čomu prispieva samotný dizajn budov. Na strechách je 35 000 m2 fotovoltických panelov pokrývajúcich až 40 % spotreby elektriny štvrte. 85 % energie na vykurovanie a prípravu teplej vody pochádza z obnoviteľnej geotermálnej energie. 6 500 m2 zelených plôch je miestom pre relax uprostred rušného mesta. Slúžia tiež pre množstvo druhov rastlín, hmyzu a vodného vtáctva, ale aj ako prostriedok pre hospodárenie s dažďovou vodou a na ochladzovanie vzduchu prostredníctvom transpirácie rastlín. Podobne prispieva aj 26 000 m2 zelených striech. Park Martina Luthera Kinga s 10 ha prírody slúži ako urbánny klimatizér.